Medveď hnedý u nás
Medveď hnedý je najväčšou šelmou Slovenska, vyskytujúcou sa najmä v hornatých oblastiach. Žije samotársky život, živí sa hlavne rastlinnou stravou a v priebehu roka sa jeho aktivity menia. Spoznajte medveďa hnedého bližšie a pozrite si mapy, štatistiky či aktivity, ktorým sa venuje práve teraz.
Výskyt medveďa hnedého
Medveď hnedý u nás žije trvale najmä horských oblastiach severného, stredného
a severovýchodného Slovenska - teda predovšetkým v Tatrách, Veľkej a Malej Fatre,
Slovenskom Rudohorí, Poľane, Strážovských vrchoch či Východných Karpatoch.
Hoci v týchto oblastiach sú medvede najrozšírenejšie, môžu sa často vyskytovať aj mimo nich. Bežne
totiž migrujú, pričom zvládnu precestovať vyše 50 kilometrov denne. Pozornosť treba preto udržiavať
všade, nielen vo vyznačených oblastiach.
Životné obdobia medveďa hnedého
MILOSTNÉ HRY
Obdobie:
Apríl - jún
Riziko stretnutia:
Nízke
Začína medvedia ruja. Dospelé samce sú aktívnejšie aj počas dňa a v snahe nájsť si “partnerku” putujú aj na väčšie vzdialenosti. Ruja je nebezpečným obdobím pre mláďatá - pri tzv. “infanticíde” môže dominantný samec usmrtiť cudzie mláďatá, aby sa mohol páriť s ich matkou. Medveď hnedý je polygamný: samce sa pária s viacerými samicami, aby tak zvýšili šancu zachovania vlastných génov, medvedice zas s viacerými samcami, aby znížili riziko infanticídy v ďalšom roku. Práve medvedice s mladými sa v tomto období približujú k obývaným územiam, aby znížili riziko stretu s dominantným samcom.
Zaujímavosti o medveďoch
01 \ Základné údaje
Medveď má zavalité telo, krátky chvost, malé oči aj uši, silné nohy so širokými päťprstovými labami, ostrými pazúrmi a hustou,
miestami 8 – 12 cm dlhou srsťou v premenlivom sfarbení od sivohnedej až po čiernohnedú.
Mláďatá majú okolo krku bielu škvrnu, ktorá vekom mizne.
Dĺžka tela samcov môže dosahovať aj 2 m a hmotnosť 350 kg. Pre tzv. mimochodný pohyb pôsobí medveď skôr
ťarbavým dojmom, v skutočnosti pri behu dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 km za hodinu.
02 \ Život medveďa
Pre medveďa je charakteristický samotársky spôsob života. Je aktívny za šera a v noci.
Za nepriaznivého počasia a na jar (po prebudení zo zimného spánku) aj cez deň.
Koncom leta si medvede začínajú robiť zásoby tuku, ktoré metabolicky využívajú počas zimného spánku.
Po zimnom hibernovaní vychádza zo svojho zimného brlohu, pričom sa snaží zabezpečiť hlavne rastlinnú potravu ako napr. tráva, listy, ihličie ap.
Na to, aby sa pozviechal zo zimnej letargie potrebuje určitý čas v tomto období potrebuje prijať veľmi veľa bielkovín.
03 \ Potrava
Medvede sú všežravce, ktoré konzumujú zelené časti rastlín, plody, rôzne bezstavovce, lovia aj stavovce, najmä menšie,
ale príležitostne aj raticovú zver a vyhľadávajú zdochliny. Rastlinná potrava tvorí až 90% jeho jedálnička.
Zaujímavosťou je, že medveď môže byť aj kanibal. Veľké samce často útočia na mladé medvede.
Je to dôležitý spôsob prirodzenej regulácie počtu medveďov.
V prípade, že z rôznych príčin medveď zmení tieto nároky a začne sa orientovať na získavanie potravy v okolí ľudských
obydlí, hovoríme o tzv. synantropizácii.
04 \ Párenie
Samotársky medveď je spolu s medvedicou len v čase ruje. Medvede sa pária od konca mája do začiatku augusta, výnimočne neskôr.
Mláďatá sa rodia od konca decembra do februára po 7 – 9 mesiacoch latentnej gravidity počas zimného brloženia.
Vlastný vývoj zárodku trvá iba 8 -10 týždňov.
Vo vrhu sú najčastejšie 2 mláďatá, ale ich počet kolíše od 1 do 4. S matkou zostávajú až do tretieho roku života,
keď pohlavne dospievajú. Samice sa rozmnožujú v dvoj- až trojročnej perióde. V prírode sa môžu medvede
dožívať 30 – 40 rokov.
05 \ Rozšírenie vo svete
Medveď hnedý je rozšírený v holarktickej oblasti. V palearktickej oblasti sa vyskytuje na pevnine od západnej Európy po Ďaleký východ a Japonsko. Vyhynul na Britských ostrovoch. Vyskytuje sa v západnej Európe, v európskej časti Ruska, Číne, Kórei a južnom Japonsku. V Amerike je rozšírený v severnom Mexiku, v Skalnatých vrchoch, severnej a severozápadnej Kanade a na Aljaške.
06 \ Legislatívna ochrana
Medveď je z medzinárodného pohľadu vzácny a vyhynutím ohrozený živočích, a preto je aj v legislatíve EÚ zaradený medzi prísne chránené druhy. Chráni ho aj Bernská konvencia. Na Slovensku je medveď zaradený medzi chránené druhy živočíchov so stanovenou vysokou spoločenskou hodnotou a podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Je ho zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť.
Stret s medveďom
Väčšina stretov s medveďom je nebezpečná vtedy, ak je náhla. Čím skôr zviera zbadáte alebo ono zbadá vás, tým väčšia je vaša šanca na únik. Je preto dôležité venovať pozornosť prevencii a spoznávaniu znakov, že je v okolí medveď, ale aj vedieť ako sa správať, ak už medveďa stretnete.
1. Ešte si ma nevšimol
Buďte pokojní, ustúpte smerom, ktorým ste prišli a oblúkom medveďa odíďte. Buďte potichu a dajte mu dostatok priestoru a voľnú únikovú cestu. Medveďa neustále pozorujte a snažte sa zabrániť tomu, aby ste sa dostali príliš blízko alebo medveďa prekvapili. Ak o vás medveď nevie, je vysoká šanca, že vás skrátka obíde.
Sprej na medvede:
pomocník pri strete so šelmou
Sprej na odplašenie medveďov je pomôcka vyvinutá špeciálne pre ochranu pred útokom medveďa. Je to to najlepšie, čo pri sebe môžete mať pre prípad útoku medveďa.
Ako sprej funguje?
Sprej vytvorí medzi vami a medveďom ochrannú clonu z oleja z červenej papriky - kapsaicínu. Ten spôsobí dočasný opuch sliznice očí, nosa a pľúc. Medveďa účinne zastaví aj vtedy, ak sa už chystá zaútočiť.
Je sprej spoľahlivý?
Sprej proti medveďovi je efektívnejší než strelná zbraň. Nezávislé výskumy (napríklad Smith et al., 2006) opakovane potvrdzujú účinnosť sprejov, ktoré medveďa zastavia s účinnosťou nad 90%.
Aký sprej kúpiť?
Podľa odporúčaní medzinárodnej komisie specialistov na medvede, sprej má mať minimálne 225 g, obsah 1-2% kapsaicínu, dosah aspoň 7,5 m, pri striekaní vytvoriť clonu, obsahovo poskytnúť aspoň 6 sekúnd postreku.
